Barón de Teive: Učenie stoika

Barón de Teive: Učenie stoika

Barón de Teive je autorom jediného spisu, v ktorom píše o svojej neschopnosti stvoriť dokonalé umelecké dielo a o svojej neschopnosti žiť. Spáli všetky svoje rukopisy a rozhodne sa pre samovraždu. Kniha, ktorú poznáme pod názvom Učenie stoika (A Educação do Estóico), sa podľa sprievodného komentára našla v jednej hotelovej izbe.

Barón de Teive je považovaný za možno posledné Pessoovo heteronymum. Objavil sa v roku 1928, jeho kniha vyšla až v roku 1999. Je to zbierka zápiskov, často nedokončených fragmentov. Nejde o rozsiahle dielo, ktoré rozsahom ani kvalitou nedosahuje úroveň Knihy nepokoja.

Rukopis nájdený v zásuvke

Keďže som nechcel nechať knihu na stole, odkiaľ by ju mohol vziať do nie práve najčistejších rúk niektorý zo zamestnancov hotela, rozhodol som sa odložiť ju do zásuvky, ktorú som len s námahou otvoril. Keď som knihu vsunul dnu, o niečo narazila – zásuvka nemohla byť taká krátka.

Ničí nás najkrutejšie a najsmrtonosnejšie sucho v dejinách – naše hlboké vedomie márnosti akéhokoľvek úsilia a zbytočnosti akýchkoľvek plánov.

Dosiahol som vrchol prázdnoty, dokonalosť ničoty. K samovražde ma vedie tá istá naliehavosť, s akou sa niekto iný ponáhľa zavčasu do postele. Som na smrť unavený zo všetkých zámerov.

Nič už nemôže zmeniť môj život.

Ak… Ak…

Áno, lenže toto ak je stále len niečo, čo sa nikdy nestalo, a ak sa nikdy nestalo, načo si predstavovať, čo by bolo, keby sa bolo stalo?

Cítim, že koniec môjho života je blízko, keďže si želám, aby bol blízko. Predchádzajúce dva dni som strávil pálením všetkých svojich rukopisov, jedného po druhom (a zabralo mi to dva dni, keďže som si niektoré opätovne čítal), poznámok s mojimi dekadentnými myšlienkami, náčrtov a dokonca i niekoľkých dokončených pasáží z diel, ktoré som nikdy nenapísal. Bez akýchkoľvek pochybností, no s potláčaným smútkom som vykonal túto obeť, ktorou opúšťam – tak ako niekto, kto páli most – breh tohto života, ktorého sa zriekam. Som voľný. Som pripravený. Čoskoro sa zabijem. No rád by som na záver zanechal intelektuálne pamäte svojho života, písomný portrét – taký verný, akého som schopný – toho, kým som bol vo svojom vnútri. Keďže nie som schopný zanechať po sebe zväzky krásnych lží, rád by som zanechal štipku pravdy, akú nám falošnosť všetkého umožňuje vysloviť.

Toto bude môj jediný rukopis. Nezanechám ho, tak ako to spravil Bacon, zhovievavým mysliam budúcich generácií, ale (bez zrovnávania) pozornosti tých, ktorých budúcnosť spraví mojimi druhmi.

Pretrhnutím všetkých zväzkov so životom okrem toho posledného, nadobudol som emocionálnu čistotu duše a mentálnu čistotu mysle, vďaka ktorým nevytvorím literárne dielo, aké som nikdy nebol schopný vytvoriť, ale vďaka ktorým ponúknem aspoň jednoduché vysvetlenie toho, prečo som ho nevytvoril.

Nasledujúce stránky nie sú mojou spoveďou; sú mojou definíciou. A cítim, ako ich začínam písať, že som schopný dať im podobu pravdy.